Recenze uživatele Martin H.

Táto klasika sa mi z nejakého dôvodu celý môj život vyhýbala... Či už jej knižná, či filmová podoba. Audiokniha mi ale vstúpila do života a... nadšený veru nie som. Začnem interpretáciou. Peter Sklár bol takmer skvelou voľbou. Má úžasný hlas, a o to ešte úžasnejší prejav. Osobne sa mi ale nepáčilo, že z môjho pohľadu až príliš často imitoval Marlona Brandona. Dokonca aj v scénach, kde sa sám Don Corleone nevyskytoval. A aj v scénach, kde sa Vito Corleone vyskytoval, mi interpretácia Petrom Sklárom prekážala. Vám ale môže vyhovovať, a preto pridajte k môjmu hodnoteniu ďalšie 2* 😉 Nuž, a čo sa príbehu týka, nebyť toho, že 90-ky v bývalom Československu som zažil na vlastnej koži, príbeh Krstného otca pre mňa nebol až taký drsný a šokujúci, ako mohol pôsobiť na ľudí v čase svojho vydania... PS.: A je mi jedno, či sa zajtra zobudím s koňskou hlavou v posteli, alebo nie, táto klasika mi k srdcu jednoducho neprirástla...

Za príbeh dávam 5* hviezdičiek len na základe mojich spomienok a hodnotení ostatných poslucháčov. Hlavne tých, u ktorých, rovnako ako aj u mňa, zapracovala nostalgia. Nuž, a toto je asi jediné pozitívum, ktoré dokážem napísať o tejto audionahrávke.... Interpretácia, ako celok, je zaujímavá, ale aký malo zmysel, že takmer každú vetu na striedačku načítal iný interpret? Aj napriek ich skvelým hlasom to na mňa pôsobilo dosť rušivo. A upozornenie, že sa vlastne jedná o "audiozbierku" troch samostatných nahrávok, ktoré boli vyrobené samostatne v troch rozdielnych obdobiach, mi len príde ako lacná výhovorka za jej nízku kvalitu. Nebolo by preto lepšie nahrať túto rozhlasovú hru nanovo? Z nejakého dôvodu ale tieto zápory dávajú tejto audionahrávke svoje (žeby nostalgické?) čaro...

Priemerná kniha s nadpriemerným odkazom? Kniha o príbehu osoby X očami osoby Y? Nech sa snažím akokoľvek, netuším, ako nazvať moju recenziu - moje pocity z tejto knihy. Ale aspoň konečne chápem, ako Stingo... ehm, večne nadržaný Sting-o... naozaj prišiel k svojej prezývke. Alebo som len nesprávne počúval medzi riadkami? Kedysi dávno som sa pokúsil prečítať samotnú knihu. Nie kvôli povinnému čítaniu, ale kvôli voľbe hlavnej postavy. Môj pokus ale skončil neúspešne. Teraz, o X rokov neskôr, som sa pokúsil vypočuť si jej audioverziu. Ale aj napriek (ako inak) skvelému výkonu Martina Stránského, znova neúspešne. (Audio)knihu však odporúčam? Že prečo? Lebo verím... ehm, dúfam, že si z nej dokážete odniesť jej nadpriemerný (či nadčasový?) odkaz......

Na túto ságu som natrafil vďaka archívu Slovenského Rozhlasu. Spočiatku som si kládol otázky, že čo a prečo to vlastne počúvam. Časom mi ale osudy členov rodu F prirástli k srdcu natoľko, že som bez váhania siahol aj po tejto, podstatne dlhšej, verzii. A neoľutoval som. Pretože vzostupy i pády členov rodu F, hlavne tie pády, aj keď sa odohrávajú v "dávnej" minulosti, sú nadčasové.

...dokážete počúvať stále dookola a dookola. Či už cestou do práce alebo z práce. Či už pri varení, alebo upratovaní. Dokážete ju počúvať stále dookola, lebo Buckovi budete potajomky závidieť voľnosť, ktorú postupne nadobúda. A to aj napriek "polenám", ktoré mu život hádže pod "kolená"...

Ak by mi niekto niekedy povedal, že budem takto nadšený sci-fi príbehom, vysmejem sa mu do tváre, aj ho nazvem bláznom a po Spasiteľovi zámerne nesiahnem. A poriadne by som pochybil. Veď už pri prvom "Kolik je dvě plus dvě?" som spozornel. A pri následovnom, pomalom prebúdzaní sa hlavného hrdinu, som takmer zabudol dýchať. (pozn.: Pánovi Hlavicovi budem musieť poslať poďakovanie za jeho presvedčivý výkon, v ktorom do konca nepoľavil). Potom som sa stal niekým, kto túto knihu začal ako blázon odporúčať všetkým svojim známym. Bez ohľadu na to, či milujú sci-fi, alebo nie. Či vôbec majú záujem o nejaké odporúčanie, alebo nie. A odporúčam ju aj bez ohľadu na to, že v tomto momente mi do jej konca stále zostáva niekoľko hodín a vôbec netuším, akým smerom bude príbeh napredovať. Našťastie každou ďalšou minútou je môj dojem lepší a lepší, a ja verím, že moji známi ma nevystrelia do vesmíru... Hoci aj bez skafandra 😁. Zatiaľ ale zostávam bezpečne na Zemi... 😅 Apropos, Spasiteľ je moje prvé stretnutie s Andym Weirom a určite nie posledné. Už teraz mám v merku jeho ďalšie dve audioknihy: Marťan a Artemis. PS.: Rado sa stalo 😉

Nie som veriaci, audioknihou som si aj napriek tomu kúpil. A to som ochutnávku neodpočúval celú. Michal Ďuriš bol skvelou voľbou na jej načítanie, no čo má naozaj presvedčilo, je samotná dĺžka tejto audioknihy - 12 hodín a 12 minút. Netuším, či to bola len šikovnosť vydavateľa, či Božia prozreteľnosť, alebo len vplyv nejakej inej vyššej moci, ale... ...ale bola to hlavne moja zvedavosť (keďže sa nepovažujem za veriaceho, no rovnako neverím ani v náhody), že som číslo 1212 zadal do istého nemenovaného vyhľadávača a výsledok mi svojím spôsobom vyrazil dych... a Nádej som si bez váhania kúpil.

...a nakoniec všetko do seba pekne zapadne. Kým sa ale tak stane, človek sa bude musieť prelúskať aj cez zdĺhavejšie pasáže, o ktoré v tejto knihe nie je núdza. Aspoň ja som to tak vnímal. Niekedy sú však aj tie zdĺhavejšie pasáže potrebné. Minimálne pre lepšie vykreslenie hlavnej postavy Harryho "Hieronyma" Boscha. A tu Michael Connelly odvádza skvelú prácu. Pretože v každej knihe prezradí niečo nové na hlavnú postavu tejto série, vďaka čomu sa aspoň ja, aj napriek "len" 4* hodnoteniu, určite pustím do jej ďalších dielov. Apropos, vysvetlenie, prečo ani pán Gogál nedostal 5* môžete nájsť v mojej recenzii na Temnú ozvenu. Avšak Ele-A-nor mi naozaj pílila uši...

Sklamaný nie som, ale ani nadšený. Príbeh je OK. Z môjho pohľadu sa v ňom síce nekonajú žiadne veľké prekvapenia, stále však dokázal udržať moju pozornosť. A to už od prvej kapitoly. Možno aj preto nesúhlasím s väčšinou recenzií, v ktorých mu bol vytknutý pomalý rozjazd. Osobne si myslim, že tento dojem bol spôsobený prednesom interpreta. Pán Knop načítal túto knihu až prehnane pomaly. Minimálne na môj vkus. Farba jeho hlasu, ako aj dôraz na výslovnosť sú na jednotku. Len tá rýchlosť. Aj preto som celú audioknihu počúval so zrýchlením 1.3., čo ju zmenilo na vcelku príjemný zážitok.

Nie je ľahké rozhodnúť sa, či túto knihu odporúčam, alebo nie. Jej audioverziu si stále nechám kvasiť sa v hlave. Stále sa neviem rozhodnúť, či sa mi páčila alebo nie. Príbeh je jednoduchý. V ňom sa nestratíte. Je napísaný stroho. Priam depresívne. A pán Vlasák ho načítal bravúrne. Uveril som mu každé slovo. Uveril som, že je šerifom Bellom. Rovnako ako som uveril aj Javierovi Bardemovi. Že je Antonom Chigurhom. Teraz narážam na rovnomenný film. Ak ste ho nevideli, nič sa nedeje. Veď knihy sú stále lepšie ako ich filmové podoby. No nie? A či už rozumiete po anglicky alebo nie, skúste si na YouTube vyhľadat video s názvom The coin toss / No Country... A ak si toto video pozriete, vedzte, že táto scéna, hlavne tvár (či účes?) Javiera Bardema vás bude, popri úžasnému hlasu pána Vlasáka, sprevádzať celou touto audioknihou. A preto už nechám na vás, či chcete to riziko podstúpiť. Alebo nie.... A možno si pri rozhodovaní hodíte mincu......

Tajomného cudzinca som počul už niekoľkokrát, ale aj napriek tomu som si túto audioknihu kúpil, aby som si ju znova vypočul. A potom znova a znova. Že prečo? Lebo je skvelo načítaná. Výberu interpretov nemôžem nič vytknúť. Ani samotnému príbehu. Ten sa síce odohráva na sklonku 16.storočia, ale rovnako by sa mohol odohrávať aj dnes, práve v tejto chvíli. A nielen niekde v dedinke uprostred Rakúska, ale hoci aj tam, kde sa práve nachádzam. Alebo aj vy...

Klobúk dole pred životným príbehom Harryho Boscha. Tento diel ale neodporúčam ako prvé zoznámenie sa s touto postavou. Nepoznajúc postavu Harryho Boscha, túto audioknihu nedopočúvam. A to aj napriek (TAKMER) skvelému výkonu Iva Gogála.... Našťastie postavu Harryho Boscha poznám z predošlých kníh v sérii, vďaka čomu som sa dokázal preniesť cez niečo, čo mi pripomínalo len ďaľší príbeh "ďalšieho skrachovanca". Pokiaľ ste ale empatická osoba, Posledného kojota odporúčam všetkými desiatimi... ehm, a to aj napriek môjmu "len" 4-hviezdičkovému hodnoteniu...

Vianočná nádielka, po akej asi netúži nikto z nás. Aj napriek tomu ju ale odporúčam. Keďže fanúšikov Dominika Dána nemusím presviedčať, aby si túto audioknihu kúpili, zameriam na radšej na nováčikov. Tých poprosím, aby si znova prečítali anotáciu, potom stiahli ochutnávku a pozorne si ju vypočuli. A sústredili sa hlavne na záver 2. kapitoly, kde Oto Hanzel (detektív a hlavná postava Vianočnej nádielky) z hĺbky duše vysvetľuje svojím kolegom, prečo sa rozhodol pracovať 24.decembra... Teraz len potajme dúfam, že 2.kapitola je súčasťou ochutnávky. Pretože po vypočutí si tejto kapitoly, ktorej záver ma úplne odrovnal, som vedel, že Vianočná nádielka nesklame. A veru nesklamala. Sólo, teda takmer sólo jazda Ota Hanzela bola priam čítankovou ukážkou, ako pracuje - myslí skutočný vyšetrovateľ. Či už je piatok alebo SVIATOK. Rovnako ma nesklamal ani Martin Mňahončák. Ten ako keby sa každou knihou Dominika Dána viac a viac vciťoval do životov postáv z Denníka dobrého detektíva, vďaka čomu im svojím prednesom dáva stále väčšiu a väčšiu hĺbku.

Príbeh Minimalistického domova hodnotím ako priemer, avšak jeho odkaz, aj keď je mierený hlavne pre ženy/matky, keďže je napísaný ženou a matkou, považujem za nadpriemerný. V skratke, táto (audio)kniha je skvelým vstupom do sveta, kde menej znamená viac...

Skvelý úvod, ktorý poslucháča vtiahne do príbehu aj famóznym hlasom Jana Sťastného. Ale ako vyšetrovanie napreduje, kniha akosi stráca na "wow efekte". Siahodlhé opisy postupov vyšetrovania, miest, či myšlienkových pochodov postáv, príbehu skôr uškodzujú, ako napomáhajú. Príbeh zrazu napreduje veľmi pomaly. Až príliš pomaly. Natoľko pomaly, že som si nakoniec pustil inú audioknihu. K Našeptávačovi sa ale iste, skôr či neskôr, vrátim. Predsa len ma na ňom niečo zaujalo. Len teraz netuším čo. Teda, a teraz sa budem opakovať, okrem famozného výkonu Jana Šťastného. Snáď sa mi, aj vďaka jeho výkonu, podarí prelúskať cez všetky tie siahodlhé, nateraz (pre mňa) bezvýznamné pasáže. A po dopočúvaní celej audioknihy si poviem, že vôbec neboli bezvýznamné, ale že nakoniec do seba perfektne zapadajú. A že od začiatku som ju mal počúvať 100%-ne sústredený... Ehm, ak moje hodnotenie je viac ako trojhviezdičkové, vedzte, že Našeptávač ma nakoniec presvedčil... V prípade, že nie je viac ako 3***, ... audioknihu stále odporúčam, a to aj napriek tomu, že ju hodnotím ako priemer (oktem vykonu Jana Šťaatného... ehm, a zase sa opakujem), ktorý má na viac...

Nekonečný príbeh je príbeh, ktorý ma strašil a dojímal odkedy si pamätám. Síce len z TV obrazovky, ale... Ale keďže moja predstavivosť vtedy bola (a trúfam si napísať, že stále je) priam nekonečná, a keďže knihy milujem, odkedy si pamätám, tak ani teraz nie je pre mňa problém vžiť sa do postavy Bastiána a znova prežívať tie pocity strachu i dojatia, ktoré som prežíval ako malý chlapec. Vtedy to bolo vďaka "lacným" vizuálnym efektom filmu, teraz je to hlavne vďaka úžasnému výkonu pána Vlasáka. To však nie je jediný dôvod, prečo som siahol po tejto audioknihe. Ďalsie dva sú tie, že film údajne končí v polovici knihy, a že samotný Michael Ende spomínaným filmom nebol príliš nadšený. Nech je však film akokoľvek horší ako kniha... čo vo väčšine prípadov aj platí... čudestná vec sa stala... knihu, a hlavne film, preslávila pieseň, ktorej verzia obohatila aj Čudestnejšie Veci... pieseň, ktorú si teraz púšťam znovu a znovu (ďalší dôvod mojej kúpy)... ergo, Nekonečný príbeh...ehm, Stranger Things... ale už sa zamotávam... preto sa porúčam a idem sa zamotať v ďalších pribehoch tohto Nekonečného príbehu... a vám odporúčam to isté 😉

Prvotina Davida Věrného ma zaujala, a to aj napriek tomu, že príbeh bol miestami mierne pritiahnutý za vlasy. Stále však bol uveriteľný a tejto uveriteľnosti pomohol aj Filip Jančík, ktorý knihu nečítal, ale ju svojím hlasovým prejavom priam hral. Klobúk dole aj za samotný záver knihy, ktorým autor, dovolím si napísať, poeticky uzavrel premenu hlavného hrdinu, a zároveň si aj ponechal priestor na voľné pokračovanie príbehu Petra Krátkeho...

Kto by bol kedy povedal, že sa dá napísať taký ľudský a dojímavý pribeh z prostredia odsúdencov na trest smrti. Videl som film. Prečítal som knihu. A keďže mi to nestačilo, kúpil a vypočul som si aj jej audioverziu. Prekvapenie sa síce nekonalo, ale napriek tomu neľutujem. Už len kvôli výkonu Vladislava Beneša, ktorý bol čerešničkou na torte. A prečo som túto recenziu nazval tak, ako som ju nazval? Je to preto, lebo na Zelenej míli ma zaujalo to, že pôvodne nevyšla ako kniha. Príbeh bol vydávaný v mesačných intervaloch (marec'96 - august'96) vo forme paperbackov... 6 mesiacov, 6 častí... ehm, zaujímavý to krok samotného autora, ako aj vydavateľa 😉 A tak trochu aj žiarlim na každého, kto vlastní všetkých 6 pôvodných paperbackov...

Veľmi zaujímavy debut (pre mňa) neznámej autorky, ktorý ma najskôr zaujal názvom a obálkou. Hneď na to aj anotáciou, ako aj vypočutím si ochutnávky, po skončení ktorej, som tento titul bez váhania kúpil (pozn. pre mňa: nezabudni sa opýtať psychoterapeuta, čo to presne znamená 😎). Kniha ma nakoniec zaujala... žeby som znova pridal poznámku pre seba? 😁 Zaujala ma aj napriek tomu, že na základe anotácie som čakal viac interakcie medzi Emmou a Samuelom, rovnako aj napriek prítomnosti istých prvkov modernej doby, ktoré veľmi nemusím. Tých našťastie nebolo veľa a dočkal som sa aj spomenutej interakcie. Síce až v druhej časti knihy, ktorá je vyrozprávaná Samuelom. Musím ale priznať, že to bola pre mňa tá nudnejšia časť príbehu. To mohlo byť, a aj bolo, spôsobené tým, že obe časti načítala Anna Trojanová. Keď čítala prvú časť, príbeh z pohľadu Emmy, hltal som každé jej slovo. Anna podala veľkolepý výkon. Anna bola vlastne Emmou. Avšak v druhej časti knihy (Samuelov pohľad) jej hlas pôsobil na mňa rušivo. Predsa len, celá kniha, obidva pohľady, sú napísane v ich-forme, a preto si myslím, že vydavateľ mohol k Anne Trojanovej povolať ďalšieho, mužského interpreta... Na záver tejto recenzie mi ešte nedá poukázať na záver príbehov Emmy a Samuela. Podľa recenzií na istej, nemenovanej webstránke, záver Sociopata je buď vynikajúci, alebo WTF... V mojich očiach nie je ani jedno z toho. V mojich očiach je zaujímavý. Taký svojský. Priam, sociopatický . Ale čo už čakať od knihy s názvom Sociopat, no nie? Aj keď som takýto záver nečakal, akýkoľvek iný by bol pre mňa sklamaním.

Aby som toho veľa neprezradil, všetko, čo napíšem je len toľko, že Alešovi Procházkovi ďakujem za skvelú cestu do hlubín duše sériového vraha.... A predsa len dodám ešte jednu vec. Hlavne pre tých, ktorí Dextera poznajú z TV obrazoviek. Jeho hlas perfektne sadne k tvári Michaela C.Halla... Zvyšok je už ale na vás... Ak si túto audioknihu kúpite a budete ňou nadšení, pouvažujte nad psychoterapiou... Ak vás ale nezaujme, prípadne vás naplní pohoršením, potom klobúk dole...

Váhal som s touto knihou, ale nakoniec konštatujem, že ma bavila. Ponúka zaujímavý pohľad na život, a vlastne mi aj pripomenula môj obľúbený výrok z dospievania: "Neber život vážne, aj tak z neho nevyviazneš živý." Ale naspäť k Dobrým znameniam. Napriek (alebo???) téme armagedonu knihu považujem za zaujímavo svojskú. Páčili sa mi v nej mnohé vtipné, miestami až sarkastické, náražky na Knihu kníh... a vecí s ňou súvisiacich. Rovnako sa mi páčilo aj to, ako nevtieravo autori dokázali podsunúť svoje názory na vzťah človeka k náboženstvu, a ako inak... aj k veciam s ním súvisiacich. Napr., istá paralela medzi vierou a ustieľaním si vlastnej postele bude vo mne rezonovať na veky vekov. Audioknihe som ale aj ubral nejaké tie ***. Konkrétne za výkon Jana Zadražila. Uznávam, má unikátny, priam nezameniteľný hlas. Nanešťastie mi nesadla rýchlosť, ktorou načítal Dobré znamenia... Osobne odporúčam zrýchlené prehrávanie (rýchlosť 1.3 - 1.4 bolo pre mňa už iné kafe, dokonalých *****).

Doteraz sa neviem rozhodnúť, či túto knihu radiť medzi fikciu alebo osobný rozvoj. Nebudem klamať, X-krát som chcel niekoho vo svojom živote zabiť. Neučinil som tak len preto, lebo: a,) dokážem rozlišovať dobro od zla... b,) netúžim po 25-ročnom (až doživotným) "rekreačnom" pobyte v Leopoldove... alebo c,) nečítal som (fiktívnu) knihu osobného rozvoja, ktorá sa volá Predbiehajme pomaly. Úkážky z tejto knihy sú do istej miery v knihe Sústreď sa na vraždu nefiktívne, avšak ich aplikácia Björnom, hlavným hrdinom príbehu, do každodenného života je skvelou fikciou. Fikciou, ktorá aj napriek svojej (miernej?) absurdnosti pobaví. Vďaka ktorej si neraz položíte otázku (aspoň ja som tak učinil😁): "Prešla by mi?" Nech by ale bola moja obhajoba sústredenia sa na vraždu akákoľvek, pokiaľ by som ju však dokázal odprezentovať hlasom Mila Kráľa, odpoveď by znela: "Určite áno". 😉

Po prečítaní takmer všetkých recenzií tejto (audio)knihy si kladiem otázku, či existuje ešte niečo nové, čo by sa dalo napísať o tomto skvoste svetovej literatúry. Hádam len toľko, že na toto dielko človek musí dozrieť. Aj preto si myslím, že jeho najväčšou chybou je skutočnosť, že je na zozname povinnej literatúry stredoškolákov. Osobne som krásu tohto dielka ocenil podstatne neskôr. Veľa rokov po škole, keď som už sám plával životom. Zrazu to už nebol obyčajný príbeh starca - rybára, ale neobyčajnou metafórou života a každodenných prekážok, ktoré prináša. A v podaní pana Mrkvičky je táto metafóra života skvostom, ktorý by mal byť súčasťou každej audioknižnice.

Tretí prípad Harryho Boscha, ktorý Vás pohltí od prvej stránky, v tomto prípade minúty. Bosch zabije podozrivého sériového vraha a o štyri roky neskôr je kvôli tomu súdený. V čase zabitia totižto nebolo dokázané, že podozrivý bol sériový vrah. V rovnaký čas je ale vtiahnutý do vyšetrovania novej vraždy, ktorá nesie prvky série vrážd spred štyroch rokov. Vyšetrovanie ukáže, že nová obeť bola zavraždená necelé dva roky dozadu. A to pre Boscha nie je dobré. Možno aj preto, že čitateľ-ka/poslucháč-ka sa vďaka súdnemu sporu dozvie viac o osobe Hieronyma "Harryho" Boscha. Pre pána Connellyho je to ale dobré. Dobré, pretože príbeh, odohravajúci sa na dvoch (dokonca aj troch) frontoch, zvláda bravúrne a znovu dokazuje svoje spisovateľské majstrovstvo. Výkon Iva Gogála hodnotím na jedna mínus. Mínuska je len kvôli tomu, že na môj vkus číta trochu pomaly... nič, čo by ale rýchlosť prehrávania 1.1 príp. 1.2 nenapravilo... Avšak farba hlasu Iva Gogála a jeho samotný prednes, či (mierne) zrýchlený alebo nie. Tak či tak je skvelou voľbou... A vďaka tomuto všetkému sa už teraz teším na záver tejto audioknihy. Na vysvetlenie, túto recenziu píšem cca. v jej polovici, takže netuším, aký je záver. Preto príbeh zatiaľ hodnotim na priemer, čiže 3* - potajme ale dúfam, že to zmením na 5* a viac 🙂. Napriek tomu audioknihu vrelo odporúčam a sám sa teším na ďalšie pokračovania.

Tak toto je už "iné kafe". Aby som uviedol veci na správnu mieru, audioverziu Spaľovača mŕtvol som začal počúvať v podaní iného interpreta. Ten mi ale aj napriek jeho prijemnému hlasu a skvelému prednesu k tomuto príbehu nesadol. Našťastie som natrafil aj na túto audioverziu. A toto je (ne)výhoda audiokníh, čo je ale téma na samostatnú debatu... Interpret vám buď sadne, alebo nie. V prvom prípade je všetko OK, ale v tom druhom audioknihu nedopočúvate. Alebo ju dopočúvate len s veľkým sebazaprením. V mojom prípade to nebolo ani jedno, a ani druhé. Ja som ju dopočúval len vďaka tomu, že na trhu je aj verzia načítaná Miroslavom Táborským. A tá verzia už je "iné kafe". Minimálne pre mňa. Audioknihu preto odporúčam všetkými desiatimi. Ale aby ste sa nenechali zmanipulovať mojím názorom, na Audiolibrixu nájdete 3 verzie tohto diela (2 audioknihy, ktoré vlastním a 1 rozhlasová hra). "Ochutnajte" ich a rozhodnite sa sami, ktorú si vyberiete. Proste nebuďte ako Karel Kopfrkingl, ktorý sa tiež nechal zmanipulovať. Ale aby som neprezradil viac z príbehu, prajem príjemné počúvanie... PS: Príjemné počuvanie, nech sa už rozhodnete pre ktorúkoľvek verziu.... na mysli mám AUDIOKNIŽNÚ... nie filmovú... pretože, v tom prípade žiadna verzia neprekoná bravúrny výkon majstra Rudolfa Hrušinského.. v rovnomennom filme...

Toto hodnotenie som chcel napísať, až po vypočutí si celej audioknihy, ale... keď sa mi zjavila v ponuke, hneď som si stiahol ochutnávku a tú som doslova zhltol. A nedočkavo som čakal na nový deň, kedy mi (verte-či-neverte) mal nabehnúť nový kredit... Nového dňa, ako aj kreditu (apropos, drahý Audiolibrix, prečo členstvo počítate na hodiny a nie na dni?) som sa dočkal a už som ho aj minul... a teraz si "liečim" svoj absťák... Kryštof Bartoš odvádza skvelú prácu. Chvíľu mi síce trvalo (našťastie veľmi krátku chvíľku), kým som si jeho hlas zosynchronizoval s tvárou Ewana McGregora (áno, narážam na istý film z roku 1996, vďaka ktorému som si prečítal aj knihu, ktorú si teraz môžem aj vypočuť). Čo sa týka príbehu, nenachádzam slová... Proste, vypočujte si ho, a potom, či už ste "zavislák/čka" (na čokomkoľvek), mi buď poďakujete, alebo.... Ehm, pardón, ale musím si dať ďalšiu "šlehu"... rozumejte, ďalšiu kapitolu 😁

Tejto audioknihe som dal nízke hodnotenie, ale aj napriek tomu ju vrelo odporúčam. Moje nízke hodnotenie je ovplyvnené hlavne tým, že mi vôbec nesadol interpret. A hoci toto je asi na samostatnú debatu, ale v prípade, že sa nezosúladite s interpretom, kniha môže byť akokoľvek dobrá, buď ju nedopočúvate vôbec, alebo len s veľkým sebazaprením. Čo bol aj môj prípad. Tým ale nechcem povedať, že Lukáš Hlavica predviedol zlý výkon. To určite nie. Má príjemný hlas, zrozumitelné vyjadrovanie. Osobne mi tam ale chýba chémia medzi farbou jeho hlasu a životným príbehom spaľovača mŕtvol. Audiolibrix má našťastie v ponuke aj iné verzie...

Priznám sa, túto audioknihu som si vybral na základe toho, že ju načítal Martin Stránský, rovnako ako aj preto, že ma zaujala grafika. Nuž a po prečítaní si anotácie bolo rozhodnuté. Martin Stránský znova exceluje a Vilém Koubek, pre mňa neznámy autor, príjemne prekvapuje. Jeho opis blízkej budúcnosti je veľmi zaujímavý. Vidím, že už teraz sa zamýšľa nad svojím pôsobením v mileniálskom dôchodku 😁 Taktiež oceňujem to, že v jeho budúcnosti sa zvysoka kašle na politickú koreknosť a všetky tie, prevažne, generačné žabo-myšie vojny, ktoré sa dnes kvôli nej vedú... Ale naspäť k audioknihe: Je zaujímavá. Je skvelo napísaná. Je excelentne načítaná. Avšak s blížiacou sa zimou (prosím, pozrite si dátum zverenenia tejto recenzie... ehm, pokiaľ k tomu došlo), kedy sa z neba začnú valiť snehové vločky, musím skonštatovať, aj keď to robím nerád, že Posmrtná predace nie je pre každého... Ale keďže ako Gen-X nie som každý, vypočutie tejto audioknihy ma neodradilo od toho, aby som sa v blízkej budúcnosti pustil do Smějící se bestie.

...a teraz, v jej polovici, mám z nej zmiešané pocity. Nie z príbehu, ten určite stojí za prečítanie, príp. vypočutie si ho (aj preto mu už teraz dávam 5*). Zmiešané pocity mám skôr z toho, ako je kniha napísaná. Keďže kniha je písaná v ich-forme, stále sa neviem rozhodnúť, či sa jedná sa o "ghost-writing" spomienok pani Violy, alebo je to skutočný príbeh s prvkami fikcie, ktorý napísala pani Tóthová na základe spomienok pani Violy. Navonok to isté, ale predsa tak veľmi rozdielné... Zmiešané pocity mám aj zo samotného názvu knihy, ktorý mi príde značne zavádzajúci... a titul predavajúci... predsa len, meno Josef Mengele v ľuďoch zarezonuje viac ako meno pani Violy... Ale aj napriek týmto zmiešaným pocitom (audio)knihu odporúčam, pretože moje zmiešané pocity sú len slabým odvarom oproti tomu, čím si musela prejsť nielen pani Viola, ale aj jej "podobní" ĽUDIA... Apropos, pani Turzonovová: "Ďakujem za dokonalé precítenie životného príbehu pani Violy".

Túto audioknihu som si kúpil len a len vďaka nemenovanej spočnosti, ktorá sa rozhodla príbeh Šedého muža sfilmovať. A aj vďaka informácii, že časť deja sa odohráva v mojej milovanej Prahe. Takže audioknihu som si bez zaváhabia kúpil, vypočul som si ju, a zostal som sklamaný. Vo všetkých smeroch. Aj preto som ju pôvodne ohodnotil ako priemer... teda, šedý priemer... čo vlastne znamená podpriemer. A aj teraz, s poriadnym odstupom času, považujem príbeh za šedý priemer. To však nenapíšem o interpretovi, s ktorého hlasom som sa v tom čase len zoznamoval. S hlasom, ktorý dokáže, a v tomto prípade to bezpochyby aj dokázal, z priemernej knihy spaviť nadpriemernú audioknihu 👍👍👍

S touto "náhravkou" som sa stretol už dávnejšie a žasol som... nad úžasným výkonom pani Kofránkovej (aj keď vtedy som netušil, kto ju načítal), rovnako ako aj nad samotným obsahom... Že ma prekvapil obsah? Veru prekvapil... začnem ale tým, že táto kniha, čo sa obsahu týka, by určite nemala byť v Čechách povinnou literatúrou pre školákov... úprimne, čítať, resp., počúvať ju v školskom veku asi nie je najlepší nápad. Mňa v tom veku, aj keď u nás nebola povinným čítaním, ničím nezaujala... Ako keby deti v knihe boli jediné, ktoré mali babičku... a to je všetko, čo som si vtedy z tejto knihy odniesol... a to jedna z mojích babičiek bola "proper" babička, keďže bola o 70 rokov starsia ako ja 🙂 Dovolím si ale napísať, že skutočné POSOLSTVO (NADČASOVOSŤ) tejto babičky som si uvedomil, až keď pre mňa prestala byť "nútenou" a ja som po jej životnom osude siahol dobrovoľne... jednoducho povedané, na príbeh Babičky musí človek dospieť...

Z nejakého dôvodu som si túto audioknihu pustil znovu. A neľutujem... robí mi skvelú spoločnosť, keď neskrolujem, ale sa prechádzam... vráťme sa ale k audioknihe... začnem interpretom, ktorému som pôvodne dal 2*... pri 1. počúvaní som nevyužíval možnosť zmeny rýchlosti prehrávania a preto to hodnotenie... ale pri rýchlosti 0.9 dávam Martinovi Veselému 5* ...apropos, toto je asi prvýkrát, čo som interpreta "musel spomaliť" 😁 Čo sa obsahu knihy týka, pôvodné 4* nemám dôvod meniť... ako aj vtedy, aj teraz ju zhrniem do starého známeho výroku: "Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán." Summa summarum, táto audiokniha vám možno neprinesie nič nové, čo sa týka toho, prečo minimalizovať svôj pobyt v digitálnom svete, prinajmenšom vás ale uistí, že ste na tej spravnej ceste... a to je podľa mňa dostatočný dôvod, prečo toto dielo odporúčam všetkými desiatimi...

Túto audioknihu som si kúpil vďaka odporúčaniu od osoby, ktorú si veľmi vážim, a aj preto je sklamanie z nej je neopisateľné. Aby nedošlo k nedorozumeniu, mám na mysli sklamanie z audioknihy, nie z osoby, ktorá mi ju odporučila. Ale po'me na fakty. Začnem interprétom, s ktorým som sa celkovo "stretol" 3-krát (žánrovo pri 3 rozdielných audioknihách) a jeho celkový výkon hodnotím na 3*... znamená to ale, že jeho výkon stagnuje, alebo sa (nedajbože) zhoršuje, či (chválabohu) zlepšuje? Za výkon pri tejto audioknihe som mu dal iba 1*, takže stagnáciu môžeme vyradiť... Teraz teda zostáva len zhoršenie, v lepšiom prípade zlepšenie. Bola jeho druhá audiokniha, ktorú som si vypočul 5* alebo 3*? Alebo bolo celkové poradie audiokníh 1*-5*-3*, či 5*-1*-3*? Rovnako si môžeme položiť/odpovedať na otázku, či litrový pohár je poloplný alebo poloprázdny 🤔 A táto otázka sa netýka len interpreta, ale aj samotnej knihy. Úprimne, celkovo som ju ohodnotil na 1*, ale nedokážem ju zatratiť a teda ani neodporučiť... rovnako ju ale neviem ani skalopevne odporučiť... jediné, čo viem odporučiť je to, aby ste si pred kúpou tejto audioknihy vzali prázdny pohár, spolovice naplnili, pozorne sa naň zahľadeli, a potom si povedali, či pohár je spolovice plný (FaktOMLUVU odporúčam), alebo prázdny... (v tom prípade sa sám odporúčam, čiže FAKTicky lúčim)

Jedna z mála audiokníh, ktorá skončila v mojom archíve (pozn.: audioknihy, ku ktorým sa znovu vrátim, a ktoré si kúpim aj ako knihy) ešte predtým, ako som ju dopočúval. Preto ju odporúčam všetkými desiatimi. Uznávam však, že tých, ktorí využívajú možnosť ochutnávky, môže odradiť názov prvej kapitoly. Tiež som sa pozastavil nad tým, že autor sa rozhodol začať smrťou. Našťastie som sa nenechal odradiť a neľutujem. Na knihe oceňujem jej sofistikované prepojenie minulosti so súčasnosťou, a taktiež aj to, že akékoľvek rady, či postupy, ako uplatniť stoický postoj v dnešnom svete, bol z môjho pohľadu nevtieravý a prezentovaný skôr ako odporúčania, nie ako jediný spôsob dosiahnutia kontroly nad svojím životom. Veľké plus patrí aj Zdenkovi Junákovi za výnimočnú interpretáciu. PS: Už teraz sa teším, až Audiolibrix publikuje ďalšiu audioknihu Donalda J. Robertsona - Myslieť ako Sokrates 😉

Ryan Holiday a Stephen Hanselman dostali skvelý nápad. Napísať knihu, ktorú po prečítaní neodložíte niekam, kde zapadne prachom, ale ktorú sa rozhodnete mať doma (a nielen doma) stále po ruke. Jej audioverziu som počúval cestou do práce, čo však nebol najlepší nápad. Nie kvôli výkonu Ondřeja Nováka. Ten je excelentný. Kniha vyžaduje 100%-né sústredenie a pokiaľ ju počúvate pri akejkoľvek inej aktivite, hoci len obyčajnej chôdzi, veľmi ľahko sa môže stať, že sa v texte stratíte. U mňa práve toto bolo dôvodom, že audioknihu som nedopočúval, kvôli čomu som jej dal nízke ohodnotenie. Prednedávnom som si ju ale znova stiahol do telefónu a teraz si z nej každý deň pred cestou do práce opakovane vypočujem jednu, či dve kapitoly. Viac určite netreba. Veď prečo aj, keďže tento sprievodca je určený na každý (v mojom prápade hlavne pracovný) deň.

...knihu sme mali doma, odkedy si pamätám. Dvojzväzkové vydanie, ilustrované Josefom Ladom. A práve tie ilustrácie ma zaujali natoľko, že knihu som začal aj čítať. Nedostal som sa však ďaleko, keďže to nie je kniha pre deti. Keď som v katalógu Audiolibrixu natrafil na jej audioveriziu, bez váhania som si ju kúpil. Hlavne, keď som zistil, že okrem pána Wericha, niektoré postavy načítali aj Vlasta Burian a František Filipovský. Musím však poznamenať, že aj napriek tejto veľkolepej zostave, to nie je audiokniha na jedno posedenie. Spočiatku som sa cítil previnilo za tento názor, ale po prečítaní si niektorých recenzií, som zistil, že nie som sám s týmto názorom. Morbidných situácií, ktoré Švejk prežíva je neúrekom, a aj preto je dobré si z času na čas dopriať pauzu, nechať si tie situácie a príhody v hlave trochu uležať a až potom sa pustiť do ich pokračovaní…

Neviem si pomôct, ale kniha ma sklamala. A to aj napriek tomu, že životný príbeh Davida Gogginsa je nepochybne zaujímavý a inšpirujúci. Dovolím si napísať, že dychberúci. O tom niet pochýb. To isté ale nedokážem povedať o jeho písaní. Kniha na mňa posobí skôr ako slohová práca stredoškoláka. Úprimne, jeho rozhovory, či príspevky na sociálnych sieťach mi prídu omnoho inšpirujúcejšie. Čo sa prednesu týka, prevládajú u mňa zmiešané pocity. Teoreticky sa mu nedá nič vytknúť. Peter Kočiš číta knihu zreteľne, dodržuje dĺžne a aj pauzy, či už po čiarkach, spojkách alebo na konci viet. Presne, ako nás to učili na hodinách Slovenského jazyka. Na jeho prednese mi ale chýba schopnosť text, ktorý číta, aj prežívať. Pretože dodržiavaním všetkých horeuvedených pravidiel mi jeho čítanie príde veľmi mechanické, až fádne.

Michael Connelly znova dokázal svoje majstrovstvo. Čitateľ je už od prvej kapitoly vtiahnutý do vyšetrovania, ktoré sa tentokrát presunie aj do Mexika. Keďže sa v knihe objaví značné množstvo informácií a postáv, je potrebné sústrediť sa, lebo sa môže veľmi ľahko stať, že sa v nich tak trochu stratíte. Spomínanemu sústredeniu sa ale nenapomáha pomalé čítanie Iva Gogála. Na rozdiel od Temnej ozveny, kde mi pomalé tempo vyhovovalo, tu ma chvíľami doslova uspávalo. Nebolo to však nič, čo by nenapravilo zrýchlené prehrávanie. Rýchlosť 1.2 a už som sa pekne rútil k vcelku prekvapivému záveru knihy.

Kniha a možno "len" zbierka poviedok, ktorej popularite (prinajmenšom na našom trhu) dopomohla jej filmová podoba. Celok tvorí šesť poviedok, z ktorých sa každá odohráva v inom časovom období a na inom mieste. Šesť poviedok, ktoré by samostatne mohli posobiť skôr ako lepší priemer (preto "len" 3 hviezdy z príbeh). Našťastie David Mitchel našiel unikátny spôsob, ako vylepšiť tento priemer a v konečnom dôsledku napísať skvelé dielo. Učinil tak sofistikovaným prepojením spomínaných poviedok, rovnako ako jej hlavných protagonistov, aj keď na prvý dojem nemajú nič spoločné. A v tomto prepojení sa skrýva čaro celého diela. Veľké poďakovanie taktiež patrí vydavateľstvu, že kazdá poviedka je načítaná iným interpretom, ktorých prednes (za mna až na jednu nemenovanú výnimku) je lahôdkou pre ucho poslucháča. Rovnako odporúčam sa s odstupom času k tomuto dielu vrátiť a jednotlivé poviedky si vypočuť samostatne

Keď v roku 1991 vyšla kniha, kúpil som si ju aj napriek tomu, že z obálky sa na mňa díval "mäkota" Stallone. Ospravedlňujem sa, ale ako veľký fanúšik Arnolda som vtedy Stalloneho nemusel, vďaka čomu som sa jeho filmom vyhýbal, Ramba navynímajúc. Do knihy som sa teda pustil nepoškvrnený filmom, ktorý v tom čase videli asi všetci moji kamaráti. Vďaka nim som vedel, o čo pôjde, takú jazdu som ale nečakal. A preto som po tomto titule siahol aj v podobe audioknihy. A jazdu som si opät vychutnal. A tentokrát obohatený o... : A.) ...myšlienkové pochody hlavného hrdinu, ktoré mi kedysi dávno boli ukradnuté (vtedy ma ako typické chlapčisko zaujali len akcia a hlavne všetko to zabíjanie 😁) B.) ...excelentný prejav Jiřího Schwarza

Detektív vo výslužbe vs. psychopatický vrah... a Stephen King znova dokázal napísať ďalší mrazivý príbeh. Príbeh, ktorého mrazivosť zintenzívňuje hlavne čítanie Kajetána Písařovica. Chápem, že Kajetán je herec a dobrý herec sa musí vedieť vžit do úlohy, ktorú má hrať, v tomto prípade "len" čítať, ale aj napriek tomu by som ho najradšej poslal na nejaké psychologické vyšetrenie. Lebo to, ako načítal pasáže psychopatického vraha... jednoducho ZIMOMRIAVKY. (Apropos, škoda, že to nebol on, kto načítal aj uvodnú kapitolu tejto audioknihy.) Čo sa týka prednesu druhého interpreta, Jan Kanyza ma mierne sklamal. Jeho unavený prednes mi sedel v úvodnom "stretnuti" s jeho postavou. Avšak ako príbeh napredoval, táto unavenosť na mňa pôsobila stále viac a viac rušivejšie. No aj napriek tomu sa rovnako teším na ďalšie diely série, ako aj na Holly - samostatný príbeh inšpirovaný jednou z jej vedľajších postáv...

Jack Carr, bývalý "Tuleň", zatúžil sa stať spisovateľom a tento sen si aj splnil. A klobúk dole pred jeho prvotinou. Nie však kvôli samotnému príbehu, ale kvôli znalostiam stratégií a taktík boja, ktoré Jack Carr nadobudol počas svojho pôsobenia v armáde, a ktoré v nej naplno využil. To je zrejme aj najsilnejšia stránka celej knihy.

Priznám sa, nečakal som, že ešte niekedy budem počuť niečo "nové" od tejto nezabudnuteľnej dvojice PÁNOV humoru... Humoru, ktorým vždy trafia klinec po hlavičke, avšak ktorý aj napriek tomu zostáva hlboko sofistikovaný a v neposlednom rade ľudský... ešte raz... ĎAKUJEM

K tejto audioknihe som sa po dlhšom čase znovu vrátil a teraz premýšľam, čo nové sa dá o nej ešte napísať. Všetky superlatívy, ktoré mi napadajú v súvislosti s touto audioknihou, už boli spomenuté v nejednej recenzii a ja sa opakovať nechcem, aj keď sa tomu asi nedá vyhnúť. Preto napíšem len toľko, že rovnako, ako pri prvom vypočutí si tejto audioknihy, aj teraz mi telom neraz prebehli zimomriavky. Tí, čo zažili 90-ky na vlastnej koži, budú vedieť prečo a ostatní si názor môžu vytvoriť sami. Len nech sa nenechajú odradiť tým povestným, že mesto, príbeh a všetky osoby sú vymyslené a akákoľvek podobnosť… atď atď. Nuž, príbeh je vymyslený, o tom niet pochýb. Vymýšľal ho Dominik Dán v spolupráci so životom samotným.

Jedná sa o prvotinu pána Dána, čo ale z jeho písania nie je vôbec cítiť. K tomu mu zrejme dopomohol aj fakt, že sám je človek z fachu, takže veľmi dobre pozná vyšetrovacie postupy a celkovú prácu polície, čo využil na maximum či už v tejto, alebo aj ďalších svojich knihách.

A na záver už len toľko, že Marián Geišberg svojím skvelým prednesom úžasne vystihol atmosféru tejto knihy a k 5 hviezdam za interpretáciu by som bez váhania pridal ďalších 5…

Moje prvé stretnutie s Harrym Boschom a spokojnosť nadovšetko. Jeho morálny kompas sa zdá byť intaktný, čo sa už ale nedá povedať o jeho rešpekte k autoritám. Uprednostňuje fakty pred emóciami a v neposlednom rade , ako to ukázal v závere tejto knihy, veľmi dobre chápe, čo znamená byť empatický (v dnešnej dobe tak často skloňovaná vlastnosť). Nuž, toto je len krátky výpočet jeho vlastností, ktorý kvôlim sa teším na ďalšie prípady tohto chlapíka.

Potajme ale dúfam, že Ivo Gogál sa zlepšil v svojom prednese pri ďalších knihách Michaela Connellyho s Harrym Boschom. Hlavne, čo sa týka výslovnosti anglických mien a názvov miest. Chápem, že nie každý bude ovládať bezchybnú výslovnosť zahraničných slov, ale Ervin-G, Ele-A-nor, či Wilš-AJ-r mi naozaj trhali uši. Rovnako ako aj mužský rod pri skratke FBI… to je už ale záležitosť prekladateľa.

Na druhej strane, farba hlasu Iva Gogála, spolu s pomalším tempom čítania, dodávaju tejto audioknihe výnimočnú atmosféru.

Na záver ešte malé (nepodstatné) varovanie: V úvode tejto recenzie som spravil menší výpočet kladov Harryho Boscha, nedá mi neupozorniť aj na jeho jedno negatívum. A preto, ak sa chystáte skoncovať, alebo ste v prvých štádiách odvykania si od fajčenia, túto knihu si nechajte na neskôr, prípadne ju vnímajte aj ako test vášho odhodlania 😀

Osobne sa jedná o jeden z mála prípadov, kedy film považujem za omnoho lepší, ako je knižná predloha. Zatiaľ, čo film mi aj napriek veľa neuveriteľným príhodam hlavného hrdinu príde byť ďaleko realistickejší, kniha je jeden veľký úlet… v svojej druhej časti doslova a do písmena 😀

Aj napriek tomu ma ale bavila. Má svoje osobité čaro, ktoré Jan Hartl svojím prednesom len zintenzívnil, a vďaka ktorému Forrest Gump v knihe doslova ožil.

Pomaly sa rozbiehajúci príbeh o vyšetrovaní série vrážd popredných detektívov, ktoré sa spočiatku javia ako samovraždy. Rovnako sa javí aj úmrtie brata Jacka McEvoya, hlavnej postavy príbehu, ktorý sa však neuspokojí s oficiálnou verziou príčiny úmrtia, a tak začne pátrať na vlastnú päsť… A ako vyšetrovanie napreduje, postupne sa graduje napätie a aj tempo príbehu. Škoda len, že Peter Kočiš neprispôsobil svoj prednes tejto gradácii a celú knihu načítal rovnakým tempom. Keďže príbeh je napísaný v prvej osobe, pomalé čítanie v úvode knihy mi vyhovovalo. Perfektne vystihlo atmosféru tejto časti knihy, hlavne pocity hlavného hrdinu. Žiaľ to isté tempo zvyšku knihy skôr ublížilo, ako prospelo. Zrazu inak skvelý príbeh na mňa začal pôsobiť zdĺhavo, miestami až nudne. Osobne som ale tento problém odstránil zrýchleným prehrávaním a knihu som si vychutnal do poslednej kapitoly.

Nedopočúvané ani na druhýkrát... Ani teraz som sa nevedel ubrániť pocitu, že kniha začína ako young adult fantasy a tohto pocitu som sa nevedel zbaviť po vypočutý zvyšok knihy...

A hlavný hrdina? Bolo niečo, čo nedokázal, prip., o čo musel naozaj bojovať? Siahnuť na dno svojich síl? Takíto hrdinovia, nech sú akokoĺvek dobrí, ma osloviť nedokážu a ich príbehy, tento nevynímajuc, sú mi ľahostajné... Výberom tejto knihy som zrejme zablúdil do vôd, v ktorých nedokážem plávať...

S Mŕtvym na Pekelnom vrchu som sa prvýkrát stretol ako s rozhlasovou hrou, a príbeh ma zaujal natoľko, že som sa nakoniec rozhodol kúpiť si audioknihu.

Oceňujem myšlienku vsadiť tento detektívny príbeh do 16.storočia, rovnako ako aj fakt, že Juraj Červenák tomu prispôsobil aj štýl písania. Sám som musel vyhľadať niektoré archaické slová, aby som bol v obraze. Aj keď ma toto chvíľami spomaľovalo pri počúvaní, nevnímam to negatívne, skôr naopak. Prispelo to k celkovej autentičnosti samotného príbehu.

Nanešťastie bol pre mňa prednes Mareka Geišberga jedným veľkým utrpením. A aj preto som knihu počúval dlhšie ako zvyčajne. Dúfal som, že si na jeho prednes len musím zvyknúť, no nestalo sa tak. Nedávam to však za vinu samotnému interpretovi, skôr zvukovým technikom, či dokonca aj réžii. To naozaj nepočuli to množstvo hlasných nádychov, miestami takmer pred každým slovom? A pokiaľ počúvate audioknihy cez slúchadla, toto naozaj môže pokaziť celkový dojem z inak veľmi zaujímavej knihy.

Po tejto zbierke poviedok som siahol zo zvedavosti a neľutujem. Panoptikum poznám z televíznych obrazoviek a aj keď tieto 3 poviedky neboli zinscenované, boli pre mňa príjemným prekvapením. Tak obsahovo, ako aj interpretačne. Značne oceňujem skutočnosť, že každú poviedku načítal iný interprét

Vďaka striebornému plátnu som bol s postavami príbehu oboznámený už ako malý chlapec. Skúsil som aj knihy, tie mi žiaľ veľmi nesadli. Príliš veľa písmen, žiadne obrázky. Čo ale očakávať, keď sa do knihy pustíte čoskoro po tom, ako sa naučíte čítať? Zrejme som mal chvíľu (takých 5-6 rokov) počkať 😀

Pred audioknihou som uprednostnil túto dramatizáciu a neľutujem. Dovolím si napísať, že aj napriek malým chybičkám krásy sa jedná o jeden z najlepčích, ak nie najlepší počin na poli dramatizácií, aký som kedy počul. Veľká vďaka za to patrí hlavne pánovi Hrušínskemu, ktorý svojím prejavom zatienil všetkých svojích kolegov… ehm, jestli se nemýlím 😀

Spomenul som ale aj chybičky krásy. Z nich si dovolím poukázať len na jednu, pre mňa asi tú najrušivejšiu. Hudobný motív, ktorý sa v jednej, či dvoch kapitolách pravidelne objavoval, a ktorý mi až príliš pripomínal skladbu Anjelik môj od Dariny Rolincovej. Našťastie malá chybička krásy, s ktorou som sa dokázal veľmi rýchlo vysporiadať.

Slovenčina je ľubozvučný jazyk. O tom niet pochýb. Ale aj napriek tomu som si ďalší prípad mordparty z pera Dominika Dána kúpil v českom vydaní a neľutujem. A ani sa kvôli tomu necítim previnilo. Pretože prednes Martina Stránskeho (či sa mi to páči, alebo nie) mi príde omnoho viac ľúbozvučnejší ako celý môj rodný jazyk.

Čo sa príbehu týka, Dominik Dán nesklamal ani teraz. Páchateľ jedneho z dvoch prípadov, ktoré rieši mordparta, môže byť čitateľom, resp. poslucháčom odhalený podstatne skôr ako až v závere knihy, čo jej však vonkoncom neuberá na atraktivite. Nuž a druhý prípad…

…ale o ňom až nabudúce 😀

O kvalite tejto knihy hovorí už samotný fakt, že sa ňou inšpirovala nejedna armáda. A keďže značná časť textu je aj o tom, ako zvíťaziť nad súperom bez fyzickej konfrontácie, postupne sa rady z knihy dostali aj do politiky, obchodného manažmentu, či dokonca aj športu. To naozaj hovorí za všetko. Kniha ale neobsahuje žiadne motivačné príbehy, je súhrnom rád a stratégií.

Pavel Rímský ma ako interprét príjemne prekvapil. Je to moje druhé stretnutie s ním a zatiaľ, čo prvé pre mňa skončilo absolútnym fiaskom, teraz som ho dokázal počúvať so zatajeným dychom.

Po vydarenom debute (Skočný príliv), ale pre mňa už nie tak vydareným pokračovaním (Tretí hlas), som sa do ďalšieho dielu série pustil bez akýchkoľvek väčších očakávaní. Viac ako vyšetrovanie nového prípadu, či ďalších osudov hlavných hrdinov, ma zaujímalo to, či si autorská dvojica dokáže znova získať môj stratený záujem, alebo nie. A takmer sa im to aj podarilo. Manželia Börjlindoví majú skvelý štýl písania a dokážu vybudovať perfektnú zápletku. Kiežby len dokázali ubrať aj na počte náhod a prepojení niektorých postáv. Kým v prvom diely série na mňa pôsobili úsmevne, v ďalších dvoch som nad nimi už len viackrát nechápavo, či až neveriacky krútil hlavou.

Dvojhlasná interpretácia v tomto diely tiež na mňa nespravila veľký dojem, skôr naopak. Osobne si myslím, že už neplní funkciu (minimálne v tomto diely), akú plnila v predošlých dieloch, kde hlavné postavy série fungovali samostatne a keď sa už ich cesty skrížili, stalo sa tak len na krátky čas.

Debutové severské krimi s prílivom obrovského množstva tak postáv ako aj dejových liniek. Tie spočiatku navonok spolu nijako nesúvisia, čo sa ale zmení, ako príbeh napreduje. Chvíľami som sa však nevedel ubrániť pocitu, že tých postáv je tam akosi priveľa, rovnako ako aj náhod a prepojení medzi nimi. To mi našťastie nepokazilo celkový dojem z knihy, skôr len vyvolalo úsmev na tvári…

Voľba interprétov bola trefou do čierneho a ich podané výkony priamo súvisia s tým, kto z nich ktorú časť knihy číta. Aj keď je pravda, že na prednes Anity Krausovej som si musel chvíľu zvykať. Ale to som musel aj na postavu Olivie Rönningovej…

Takto zmiešané pocity z jednej knihy som ešte nemal. Kniha, teda jej príbeh, sa dá rozdeliť na dve časti. Na prvú, ktorá sa odohráva v reálnom svete a druhú, ktorá čitateľa/poslucháča zavedie do toho rozprávkového. Na prvej časti sa mi páčilo, ako ma autor zoznámil s postavami príbehu a ich osudmi. Rovnako sa im páčilo aj to, ako do toho všetkého v malých dávkach dokázal prepašovať nejaké to tajomno, ktoré vo mne prebudilo nemalu zvedavosť na svet pod svetom, ríšu rozprávok. Lenže tam prišlo veľké sklamanie. Nové postavy, kladné či záporné, boli predstavované ako na bežiacom páse a ani ich vzťah s hlavným hrdinom sa nijako nevyvíjal, ale ako keby už bol vopred danný a nemenný. Nuž, a čím hlbšie som sa do tohto sveta ponáral, tým viac som sa nevedel ubrániť pocitu, že už tam išlo len o to, o čo ide v každej rozprávke. Aby dobro zvíťazilo nad zlom.

Výber interpréta je obrovským plusom tejto audioknihy a keby sa dalo, tak všetky hviezdy, ktoré som ubral príbehu, by som dal Matoušovi Rumlovi za jeho excelentný výkon.

Čo nové napísať o tejto knihe? V poradí ide o druhú knihu Johna Grishama, avšak prvú, ktorou sa etabloval medzi top spisovateľov. A niet sa čomu diviť. Kniha má skvelú zápletku, dobre vykreslené postavy, napätie i rýchly spád. Presne takto som ju vnímal, keď sa mi dostala do rúk po prvýkrát, a presne takto ju vnímam aj teraz, keď sa k nej vraciam o nejakych 30 rokov neskôr.

Kniha má rovnako aj veľmi zaujímavú históriu a nechýbalo veľa k tomu, aby neuzrela svetlo sveta a John Grisham by sa nikdy nebol stal úspešným spisovateľom (zdroj: YT - Origins of THE FIRM by John Grisham - https://www.youtube.com/watch?v=5THJBePAbHc&t=7s&ab_channel=BrandonTroy)

Kniha je pre mňa menším sklamaním. Samotné pravidlá sú trefné a súhlasím s nimi , problém mám len s tým, že autor sa až príliš rozpisuje ohľadom jednotlivých pravidiel a vkladá do nich zbytočne veľa odbočiek, čoho výsledkom môže byť to, že poslucháč sa v polovici kapitoly sám seba opýta, o ktorom pravidle je vlastne reč. Priznám sa, pri jej počúvaní sa to neraz stalo aj mne.

K audioknihe sa ale sporadicky vraciam, stále však len k jednému pravidlu. A aj to si vypočujem len po častiach, aby sa mi potom lepšie rekapitulovalo…

Počas prvého počúvania mi interprét veľmi nesadol, čo mohlo byť spôsobené samotným sklamaním z toho, ako je kniha napísaná. Teraz interpretácii nemám čo vytknúť. Aleš Procházka sa úlohy psychológa a vysokoškolského pedagóga zhostil na jednotku.

Kráľ hororových príbehov to znova dokázal. Napísal skvelú knihu, ktorá s hororom nemá nič spoločné. A to nepíšem len preto, lebo od Stephena Kinga osobne považujem za najlepšie práve tie nehororové príbehy. Píšem to preto, lebo Billy Summers má síce jednoduchý, ale predsa len skvele vystavaný príbeh o pripravovanej nájomnej vražde. Vlastne sú to dva príbehy, z ktorých sa jeden odohráva pred našimi očami, zatiaľ čo druhý prebieha niekde v pozadí toho prvého a oboznamuje nás so životom nájomného vraha, hlavne tým minulým.

Čo sa interpretácie týka, Jan Teplý ml. odviedol dobrú prácu. Možno vo mne nezanechal nezabudnuteľný zážitok, aký je mi dopriaty pri počúvaní iných interprétov, taktiež však na mňa nepôsobil rušivo, a čo považujem za najdôležitejšie, nemusel som si naň zvykať. K príbehu Billyho Summersa sa mi hodil už od prvého momentu. A aj preto sa pri budúcom výbere audiokníh menu Jan Teplý vyhýbať určite nebudem.

Na záver by som rád ešte spomenul, čo som si Stephena Kinga všimol už skôr. Neviem posúdiť, či to robí v každom príbehu, či knihe, ktoré napíše, ale už som sa pri ich čítaní stretol s odkazom na nejakú jeho predošlú tvorbu. Napríklad v knihe Dolores Claiborne (vrelo odporúčam a potajme dúfam, že čoskoro bude aj audiokniha 🙂), je spomenuté isté väzenie, z ktorého sa dlhých 19 rokov na slobodu prekopával väzeň menom Andy… Nuž, a podobný odkaz, či prekvapenie pre fanúšikov Stephena Kinga čaká aj u Billyho Summersa…

...ktorému ublížila skutočnosť (nie však jeho odkazu), že s väčšou časťou obsahu sa človek mohol stretnúť v rámci TED-talks. Ale aj napriek tejto skutočnosti som v knihe stále dokázal nájsť nové informácie, o ktorých som buď nevedel, prípadne som mal o nich len okrajové poznatky.

Interpretácia ma nejako zvlášť neoslovila, ale ani neurazila. Osobne mi v hlase Ondřeje Halámku chýbalo to nadšenie, ktorým Simon Sinek priam prekypuje; a chtiac nechtiac to nadšenie, prípadne jeho neprítomnosť na seba upozorňovali takmer každou minútou posluchu.

Pribeh naozaj zaujal...ale zrazu, ani netusim kedy presne, to uz islo dolu z kopca... kazdou dalsou kapitolou som nadobudal coraz vacsi pocit, ze uz nepocuvam audioknihu, ale je mi prezentovana len obycajna kronika nejakeho Severana... a to veru nie je moja salka kavy...

nie je zlá kniha, je len nesprávny čitateľ... a pre túto knihu Dominika Dána som veru bol veľmi nesprávnym čitateľom, v tomto prípade poslúchačom... inakšie si neviem vysvetliť všetky tie 5 hviezdickové hodnotenia :) Osobne mi veľmi prekážal fakt, že príbeh sa posúval dopredu hlavne prostredníctvom dialógov a monológov, v ktorých som sa niekedy stratil, keďže všetky boli čítane jedným hlasom. A v tomto prípade to nezachráni ani úžasný hlas pána Geišberga... kto vie, možno by ma to celé zaujalo viac, keby to bolo spracované ako dramatizácia.