Recenze uživatele juzep

Stephen King dokazuje svoj majstrovský formát v krátkych formách — dokáže vás rozrušiť, prekvapiť, zamyslieť, a dokonca aj dojať na pár stranách. Potvrdzuje status majstra poviedkovej tvorby aj vo svojej najnovšej zbierke. V 12 poviedkach, ktoré vystupujú z bežného hororového rámca a striedajú žánre od psychologického napätia cez sci-fi až po mysteriózne thrillery, nás vtiahne do temných zákutí ľudskej mysle i sveta okolo nás. Odporúčam všetkými desiatimi!

Výborne vykreslené prostredie a postupne odhaľovaná minulosť postav držia čitateľa (počuvatela) v napätí až do konca. Ak máš rád horory s klaustrofobickou atmosférou a tajomnom, Výkriky v temnote určite stoja za vypočutie.

Román je drsnejší a viac ladený do cyberpunkovej pustatiny ako Deň nula, ale obidve knihy výborne doplňajú jeden svet. Je to štýlovo napísané, emotívne a inteligentné sci-fi s unikátnym post-apokalyptickým prostredím, ktoré kladie veľké otázky cez optiku neľudských bytostí.

Silný príbeh, výborné tempo a dojemný pohľad na svet očami robota, ktorý sa rozhodol stať hrdinom. Cargill bravúrne kombinuje akciu, filozofické otázky o slobodnej vôli a identite s emocionálnou hlbkou.

Milujem zombie tematiku. V tomto post-apokalyptickom príbehu všetko začína (pre mňa nečakane) na Slovensku. Má to celkom napínavý dej a dobre vykreslené postavy. Má to aj drobné chyby ale na Slovenské pomery je to dobre.

Ďalšia skvelá kniha z pera Kena Folletta. Zaujímavé historické súvislosti a spôsob života v dávnej minulosti.

Určite odporúčam prečítať milovníkom histórie.

Pre mňa príjemné prekvapenie. Skvelý príbeh, rozprávaný trochu svojráznym old school policajtom s Camelkou v ústach v podaní skvelého Davida Viktora.

Na obálke upútava nápis "HOROR". Asi zbožné prianie spisovateľky alebo vydavateľa. Je to skôr dobrodružná, nelogická a nepravdepodobná rozprávka pre tínedžerov s "tajomnou" zápletkou, ktorej riešenie je postavené na hlavu. Plus pár nechutných opisov mŕtvol.

O niečo slabšie, ale stále dôstojné pokračovanie. Sú tu len 3 postavy, čo je škoda, pretože prvá časť bola dobrá o prepletení väzenského kolektívu a jeho rozmanitosti. Alex prechádza nejakým vývojom a som zvedavý, čo bude ďalej.

Dobrý vťahujúci príbeh a prostredie, príjemné tempo, primerane krvavé – ani nie prislabo, ani nie príliš. Hlavnému hrdinovi, i keď začínal ako záporák, sa dajú držať palce a úpenlivo si priať, aby sa z Výhne dostal. Vadilo mi, že je tam veľa nezodpovedaných otázok a iba preto pôjdem do pokračovania.

Kniha sa mi páčila, dej postupne gradoval a záver skutočne prekvapil. Autorka musí mať bujnú fantáziu, lebo pri vytvorení monštier dosť uletela, ale také už sú sci-fi hororové príbehy, ich účelom je šokovať a vyvolať protichodné emócie, čo sa autorke v tejto knihe podarilo. Teším sa na jej ďalšie knihy.

Román je písaný z pohľadu prvej osoby, ako aj iné historické romány napísané Mikom Waltarim, avšak napriek veľkej snahe je to, zjednodušene povedané, nuda. Áno, kniha má kresťanskú tématiku a ako takú ju veľmi dobre spracováva, dokonca omnoho zaujímavejšie ako iné knihy, ktoré pojednávajú o Ježišovi Kristovi. Čo jej chýba je zaujímavá zápletka.

Kniha je písaná v dvoch časových líniách, ktoré neskôr do seba začnú pekne zapadať. Príbeh ma veľmi bavil. Síce ako horor mi to neprišlo, ale napätá atmosféra určite nechýbala.

Skvelé vyvrcholenie trilógie. Follett majstrovsky ukončil príbeh obyvateľov mesta Kingsbridge a to napriek tomu, že prevažná väčšina deja sa odohrávala mimo jeho hradieb.

Výborné čítanie. Cato s Macronom sú opäť zatiahnutí do politiky. Zastupujúci guvernér túži dosiahnuť slávu a vydá sa do boja proti Britom aj napriek nepriaznivému počasiu a iným nevhodným podmienkam. Dobrodružné, plné napätia.

Vango ma ani zďaleka tak nenadchol jak som čakal. Vango ma skôr ukonal, množstvom akcie, zvratov, historických prepletencov, neuveritelných zhod a náhod...Pre mňa osobne už bola akcia v tejto knihe cez čiaru, posolstvo vyšumelo, postavy ploche, dej ponaťahovaný ad absurdum.

Mnoho cisárov, ktorí vládli vo svojej dobe najväčšej známej ríši, bolo zabudnutých. Jeden z nich nás však svojimi myšlienkami dokáže inšpirovať aj po dvoch tisícoch rokoch. Marcus Aurelius. Neskôr často predstavovaný ako chorý alebo bledý, ktorý ale prežil nielen zášť na rímskom dvore, ale aj smrť svojich detí, mnohoročný pobyt kdesi na severe v Panónii medzi divokými barbarskými kmeňmi alebo zradu svojho najbližšieho priateľa. Ako to dokázal, zachovať sa vždy múdro a rozvážne? Čo mu pomáhalo v ťažkých situáciách? Je to stoický prístup k veciam. Rímsky cisár Marcus Aurelius bol zároveň posledným známym stoickým filozofom antického sveta. Hovory k sebe, jeho osobný denník, sú čítané dodnes ako jedno z klasických diel sebarozvojovej a duchovnej literatúry všetkých čias.

Rýchly spád, primerane množstvo technických špecifikácií, dobre vystavané postavy s ktorými sa dalo rýchlo stotožniť. Zaujímavé pohnútky hlavnej hrdinky, kde ešte bolo cítiť jej mladosť, dravosť a mierne pubertálnu tvrdohlavosť. Páčili sa mi aj vhodne zasadené flashbacky za pomoci mailov kamarátovi. Dej mal dobrý spád, zaujímavé a nepredvídateľné zvraty. Za mňa super.

Táto kniha ponúka všetko, čo by ste od nej mohli očakávať - napätie, lásku, neveru, ale hlavne nádej - nádej v lepšie zajtrajšky a v spravodlivú šancu na vlastný život.

Táto scifi bola napísaná dávno, ale je stále dobrá. Dej plynie prijemne, zdá sa že pomalšie oproti novodobým scifi. Nie sú tam krvavé, desivé scény. Človeka však stále zaujíma, čo bude dalej. Obraz ľudstva bol smutný....ale kniha ma naplnila nádejou.

Historický román v ktorom na príbehu postáv okúsite chuť stredoveku so všetkými krásami, ale aj negatívami.Každopádne kniha popisuje, s čím sa ľudia danej doby museli popasovať a ako mor, cirkev, intrigy, šľachta a pod. zasiahli výrazným spôsobom do života jednotlivcov.

Na túto knihu som sa tešil, ale som maximálne sklamaný. Príbeh som nepochopil. Netuším, ani zďaleka čo sa v tomto diele dialo. Postavy jednajú často úplne nelogicky. Koniec ma sklamal. Kniha bez pointy.

Pomaličky rozbiehajúci sa príbeh ale potom to ujde.Celkom dobrý napínavý horor.Ku koncu som si ale nemohol odpustiť myšlienku, že autorka si zobrala inšpiráciu v cintoríne domácich zvierat od Kinga.