Audiokniha Listy Emilovi IV.

Skvelý p. Lasica. Pri počúvaní audioknihy mi napadlo, kto zato môže. Staviame a búrame a zas staviame. Zatvárame a potom posadíme ľudí na piedestál a zase zatvárame. Hovoríme o mieri, potom o vojne a zase o mieri. Stálee a stále sa rodíme a musíme sa učiť na vlastných chybách? Ale ani to nie je prevda, lebo stále opakujeme to isté aj na staré kolená, aj keď už by sme mali byť poučení. Kto zato môže, že sa menia ideológie a žiadna nie je dobrá. P. Lasica tému uchytil veľmi dobre, nesúdi, len konštatuje fakty a príhody. Poučíme sa z nich konečne?

Kniha překvapí tím, že jde o dopisy z domova důchodců a člověk by čekal desky, ale realita vás zaskočí. Optimismus a inteligence a životní pravda se tu misi s chutí žít a s optimismem, který kvete i v pozdním věku. Toto je jedna z nejmilejších knih, které jsem letos slyšel. Je velmi příjemné, že existují hned 4 díly. Já zkrátka mam moc rad Lasicu a tohle je výtečná záležitost

Milan lasica v štvrtej časti opäť píše svojmu priateľovi Emilovi. Píše to, čo si bežne ľudia v e-mailoch alebo poštou nepíšu. Na pozadí dianí v starobinci odhaľuje smutno-smiešne udalosti tejto doby. Listy sú písané ľahkým, stručným no jasným perom. Keďže knihu interpretuje sám autor, dodáva svojim textom príjemnú atmosféru a aj hlasom presne vystihuje to, čo chce povedať. Prejav Milana Lasicu je nenútený, ľudský, priateľský. Listy sú oddelené krátkymi klavírnymi skladbami. Knihu odporúčam na cestu autobusom, len dávajte pozor, aby ste sa nesmiali priveľmi nahlas.